Pracovná skupina NAP biometán
Dňa 10. marca 2026 sa v zasadačke Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave uskutočnilo zasadnutie Pracovnej skupiny pre tvorbu Národného akčného plánu na podporu výroby biometánu do roku 2030. Stretnutie viedol predseda Ing. Vladimír Mužila a organizačne ho zastrešovala tajomníčka Ing. Marcela Slaniniaková, MBA, MSc. Diskusia potvrdila význam tejto platformy pre koordinovaný a odborný postup pri nastavovaní podmienok rozvoja biometánového sektora na Slovensku.
Jedným z prvých rozhodnutí pracovnej skupiny bolo schválenie troch nových členov: Mgr. Martina Kečkeša zo SPP, Ing. Juraja Nováka z Ministerstva hospodárstva SR a Mgr. Juraja Karpiša z Futuregion Inštitútu. Ich vstup do pracovnej skupiny posilnil prepojenie na energetický sektor, verejnú politiku aj ekonomickú expertízu.
V rámci programu prebehla aj voľba predsedu. Ing. Vladimír Mužila bol jednohlasne zvolený do funkcie a členovia vyjadrili silnú podporu jeho doterajšej práci pri budovaní platformy a zastrešení odborného procesu. Voľba podpredsedu bola presunutá na ďalšie zasadnutie, pričom nominácie môžu členovia posielať do konca marca. Súčasne bol jednohlasne schválený Štatút pracovnej skupiny, ktorý definuje jej poslanie, pôsobnosť, spôsob rozhodovania aj pravidlá transparentnosti. Dokument zároveň ustanovuje tajomníčku pracovnej skupiny a rámuje systém komunikácie, vrátane zverejňovania dokumentov a postupu pri zakladaní tematických podskupín.
Jedným z najdôležitejších bodov rokovania bolo predstavenie prvej verzie návrhu Národného akčného plánu pre biometán. Ide o dokument, ktorý vychádza z portugalského modelu a má slúžiť ako komplexný plán rozvoja obnoviteľného plynu na Slovensku. Diskusia ukázala potrebu dopracovať mapové podklady, zosúladiť dáta o surovinovom potenciáli biomasy a jasne definovať implementačný harmonogram a zodpovednosti. Členovia sa dohodli, že pripomienky k dokumentu zašlú do 31. marca 2026, po ich zapracovaní vznikne nultá verzia Národného akčného plánu, ktorá bude predmetom ďalšieho zasadnutia.
Pracovná skupina venovala časť rokovania aj téme financie. Monitorovací výbor Programu Slovensko medzičasom znížil alokáciu na podporu bioplynových a biometánových staníc zo 67 miliónov eur na 15 miliónov eur, pričom vyhlásenie výzvy sa presunulo na štvrtý štvrťrok 2026. Pracovná skupina jednoznačne konštatovala, že túto zmenu je potrebné zachytiť v NAP a vyhodnotiť jej dopad na dosahovanie cieľov sektora.
V ďalšej časti programu sa riešila organizácia odborných podskupín. Vznikla podskupina pre sociálnu ekonomiku pod vedením Ing. Daniela Kojnoka, ktorá sa bude venovať prepojeniu spracovania biomasy a zamestnávania zraniteľných skupín. Diskutovalo sa aj o možnosti vytvorenia podskupiny pre oblasť záruk pôvodu a zelených bonusov, najmä vzhľadom na požiadavky smernice RED III a praktické otázky započítavania biometánu v energetickom systéme. Skupina zároveň deklarovala záujem úzko spolupracovať so Slovenskou bioplynovou asociáciou, ktorá má v tejto oblasti bohaté skúsenosti z praxe.
Pracovná skupina sa bude tiež aktívne podieľať na príprave tohtoročnej konferencie V4 o biohospodárstve, ktorá sa uskutoční v októbri alebo novembri 2026 pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí SR. Cieľom konferencie je predstaviť konkrétne výsledky pracovnej skupiny a nadviazať spoluprácu s odborníkmi a inštitúciami v krajinách Vyšehradskej štvorky. Momentálne sa rokuje o lokalite – medzi možnosťami sú Halič, Bratislava a Banská Bystrica.
Záver stretnutia patril rekapitulácii úloh. Členovia skupiny majú do konca marca predložiť pripomienky k návrhu NAP a nominácie na pozíciu podpredsedu, ale aj nových členov pracovnej skupiny.
Pracovná skupina týmto zasadnutím oficiálne odštartovala intenzívny proces, ktorého výsledkom má byť vysoko odborný a legislatívne využiteľný Národný akčný plán pre biometán. Cieľom je, aby Slovensko získalo moderný strategický dokument, ktorý podporí rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, regionálny rozvoj aj cirkulárnu ekonomiku — a ktorý bude predstaviteľný nielen rezortom, ale aj na medzinárodnej úrovni vrátane krajín V4.
